Som s priateľom siedmy rok, obaja teraz 40+, ja rozvedená do vzťahu prišla s vtedy 11 ročnou dcérou, on slobodný. Spolu máme teraz 5 ročné dieťa. Bývam u neho v jeho dome a kameňom úrazu sú u nás financie. K situácii, v ktorej som dnes, sme sa dopracovali tak nejako postupne a asi viete z vlastnej skúsenosti, že keď je človek zamilovaný, akosi také veci neriešia hneď na začiatku. Na začiatku vzťahu som platila jedlo, priateľ inkaso, potom počas mojej materskej, ktorá bola 10.000 mi na domácnosť prispieval 5000, podotýkam, že som si viedla všetky výdavky, a pre seba som si za celú dobu nekúpila naozaj ani nové nohavičky a nešla ku kaderníčke.

Potom som dostala nejaké peniaze z rozvodového vyrovnania, cca pol milióna. 200 tisíc som investovala do rekonštrukcie priateľovho domu. Po materskej som nastúpila do práce, priateľ ďalej platil inkaso, ja ostatní. Mali sme často rozpory ohľadom financií, ja som mala názor, že ak to má byť spravodlivé, mali by sme sa deliť o výdavky s prihliadnutím na veľkosť príjmov každého z nás. No, teraz je to tak, že som už niekoľkokrát počula, že nájom by som musela platiť, keby som nebývala u neho. Už dlho si vediem naozaj všetky výdavky, ktoré sa delia štyrmi, ja platím 2.5 dielu, pretože mám dcéru z prvého manželstva, on 1.5 dielu.

Neutrácam za zbytočnosti, jedlom neplytváme, oblečenie nakupujem z druhej ruky, žiadne nechty alebo kozmetika, len ku kaderníčke som teda začala chodiť. Nad rámec tu toho delenia sú teda len moje osobné výdavky, ktoré do spoločných nepočítame – životné poistenie, platba za telefón, nafta, jazdné pre dcéru. No a tiež mám dávať 3000 do fondu na bývanie. Keď sú potom nejaké iné výdavky-narodeniny, zubár, tak jednoducho siaham do úspor, pretože nevychádzam. Nitra sex tiež nie je často. Na dovolenke sme pri mojej materskej neboli, až vlani na 4 dni, náklady sa rozpočítali podľa pomeru. Priateľ má plat samozrejme väčší ako ja, je podnikateľ..